STOP FAKE NEWS alebo ako v digitálnej dobe narábať s informáciami

Ľudí odjakživa priťahovalo tajomno. Možnosť nahliadnuť za oponu diania okolo, kam úbohé oko verejnosti nevidí je naozaj chrumkavá. Realita je však taká, že nie každý je agentom CIA, aby mal prístup k prísne tajným materiálom a vedel, či v Roswelli naozaj pristálo ufo alebo išlo len o armádny experiment.

Tak na rad prichádza fantazmagória (rapavá sestra fantázie), ktorej sa tiež medze nekladú. Často býva zdrojom tzv. fake news, bežne šírených na sociálnych sieťach. Spolu s dezinformáciami a hoaxami sa stávajú hrozbou digitálnych médií dneška. Najhoršie na celej veci je, že hrozby z online sveta môžu dokonca nepekne ovplyvňovať aj ten reálny. A tu už sranda končí. Nie tak, ako séria Fast & Furious, ale naozaj.  

Bill Gates nás chce ovládnuť pomocou nano čipov 

Aj takéto bludy prináša v poslednej dobe internet. Niekedy ide len o veci vytrhnuté z kontextu, inokedy o veľmi lacnú formu marketingu či VRAJ obrovské odhalenia. Výsledkom je, že vás často v internetovej diskusii presviedča cudzí ujo s profilovkou psa a falošným menom, aby ste otvorili oči. 

Dôvodom je bratranec jeho suseda Feriho. Pracuje na pumpe a ako jediný odhalil diabolský plán svetovej elity, ktorý mu lámavou slovenčinou do detailov opísal starý chorvátsky kamionista. Vraj. 

Kritické myslenie vs. dezinformácie 1:0

Niektoré z podobných hlúpostí môžete odhaliť takmer okamžite. Stačí použiť zdravý rozum alebo kritické myslenie. Vždy sa treba dopátrať k zdroju, k čomu pomôže trochu googlenia. Platí, že zdroje ako – moja kamarátka povedala, bratranec Paľo, kolegyňa v práci, sestra mojej babky či ujo s alobalovou čapicou nie sú tak úplne relevantné. Na niečo také sa v online svete nikdy nemôže odvolávať žiaden seriózny blog či nebodaj spravodajský web. 

Vráťme sa k hoaxu, za ktorý si zakladateľ Microsoftu vyslúžil od mnohých slabomyseľných používateľov internetu spŕšku krčmových nadávok. Tento absurdný príbeh ste pri troche smoly mohli vidieť na Facebooku. Išlo o pomerne obsiahly status, doplnený fotkou. Hovoril o neznámom Angličanovi, ktorý údajne absolvoval test na koronavírus prostredníctvom známeho výteru z nosa. 

Pár dní po teste ho bolel nos, tak sa v ňom chalanisko vynaliezavý začal špárať po vzore detí v škôlke. Výsledkom prieskumu jeho zvedavého ukazováku v dutine nosnej mal byť maličký nano čip, ktorý vidíme na fotke pod statusom. 

Autor tejto hovadiny pre väčšiu autencititu dokonca zapol Skicár a do fotky vložil prostý text – NANOCHIP COVID-19. Do toho mal podľa nepodložených zdrojov investovať práve (chudák) Bill Gates. 

A ľudia skutočne šaleli. Výsledkom bolo viac ako 1400 zdieľaní a preklady do rôznych jazykov. Nechcem ani pomyslieť na to, čo by s internetom dokázala skutočne profesionálna fotomontáž, aká vzniká pre účely reklamy na našom grafickom oddelení. 

Šialenstvo dokonca vyustilo v zopár menších protestov, až sa renomované správy Reuters či BBC rozhodli dať veci na pravú mieru. Faktom je, že autor tohto hoaxu neodhalil pravdu, nemá tretie oko a nie je ani veľmi inteligentný. Po troche googlenia by ste na všetko prišli aj sami. Fotka s údajným čipom, ktorý si vytiahol náš hlavný hrdina z nosa má totiž svoj pôvod v článku z roku 2009. Išlo o nemecký spravodajský web Handelsblatt, ktorý vtedy písal o pokroku v nano technológiách a miniaturizácii čipov. 

Malá bodka na prste tak v skutočnosti nie je tajná zbraň na ovládnutie našich mozgov, ale mikročip, na ktorom bola pre ukážku uložená biblia. Jeho cieľom bolo iba demonštrovať technologický pokrok, ktorý sme tu mali ešte pred 11 rokmi. Bang! To kukáte, čo? 

Desivé je to, koľko ľudí hoaxom naozaj verí

Veľa bludov dokáže pobaviť. Keď sa však pozrieme na štatistiky, ako by jeden klasik povedal – šak vy sa dosmejete, keď vás prejde smiech. Percento ľudí, ktorí dnes dokážu uveriť dezinformáciam je naozaj alarmujúce. 

Z letného prieskumu (nepolitickej, mimovládnej) organizácie GLOBSEC vyplynulo:

  • pomer Slovákov, ktorí veria hoaxom bol väčší než pri tých, ktorí im neveria
  • 60 % našich obyvateľov si myslí, že svet riadia tajné spolky 
  • 50 % Slovákov si myslí, že našu identitu ohrozuje Západ a USA
  • väčšina Slovákov uverila až v priemere piatim zo šiestich predložených konšpirácií 

Tipy, ako v digitálnej dobe rozumne narábať s informáciami 

Aj keď sa to z predchádzajúcich štatistík nezdá, s internetom sa dnes dá narábať aj rozumne. Ak už pre nič iné tak myslite na to, že hlúposti, ktoré zdieľate dnes a snažíte sa o nich presvedčiť aj vašich priateľov, si internet bude pamätať. Dokonca dlhšie než do tej doby, kedy sa preukáže, že to naozaj boli hlúposti. Hádam netreba dodávať, za koho vás potom budú vaši priatelia pokladať. Pomôcť vám môžu aj nasledujúce tipy:

  • začnite posúdením vizuálu – falošné správy často vyzerajú amatérsky už na pohľad a lacné weby, z ktorých pochádzajú sprevádza množstvo otravných reklám. Nehovoriac o tom, že používajú upravené a kradnuté obrázky (viď. príbeh s Billom Gatesom).
  • identifikujte zdroj – spravodajský server by mal byť dobre známy a hlavne rešpektovaný, články tam píšu vyštudovaní novinári a v žiadnom prípade nie sú anonymné. Pozor na zvratky typu: infovojna.sk, picuscapital.sk, sknews.sk, sputniknews.com a podobne.
  • bacha na podivné domény – fake news sú zvyčajne na čudných doménach, ktoré končia napríklad koncovkou .lo či .com.co. V RAZDVA a v serióznom svete registrujeme najčastejšie domény .sk, .eu, .cz, prípadne .com (pre anglicky hovoriace zahraničie).
  • relevantné správy sa neskrývajú – dezinformácie sú často publikované anonymne, pod pseudonymom alebo vymysleným menom. Seriózne spravodajské portály každú zo správ podpíšu menom autora a dátumom publikovania rovnako, ako seriózne blogy. Zároveň na webe ponúkajú aj kontakty a podrobné základné informácie o redakcii, vrátane adresy, mien redaktorov, telefónu a pod.
  • milované vytrhávanie z kontextu – fake news často vytrhávajú veci z kontextu a čitateľom podsúvajú iba jednu stranu mince. Majú nahnevaný tón komunikácie a snažia sa písať poburujúce titulky či tzv. clickbaity. Tie sa vás ako návnada snažia prilákať na web vytvorený za účelom lacnej online reklamy, ktorej autor zarába na vašich klikoch a pravdivosť informácií mu je ukradnutá. Hľadajte preto relevantné zdroje. 
  • nie je gramatyka ako gramatika – ak správa obsahuje gramatické chyby, desiatky výkričníkov ALEBO AUTOR ZABUDOL VYPNÚŤ PO CELÝ ČAS PÍSANIA CAPS LOCK, jeho výlevy pravdepodobne nestoja za pozornosť
  • googlite a googlite – snažte sa k informáciám dopátrať aj sami. Overte si, či o podobnej správe píšu aj ďalšie overené portály a či sa citácie dajú dohľadať. Fake news totiž často citujú anonymov alebo citovaný zdroj pre zmenu ani neuvedú.

Ak prestanete veriť dezinformáciám, zrejme sa vám už nebude snívať o hadojašteroch, nikdy sa vám neotvorí tretie oko a nikdy neodhalíte svetové spiknutie tajného spolku. Na druhej strane získate v očiach rozumnej spoločnosti vyšší morálny kredit, ktorý je ďaleko dôležitejší. Peknú prácu v tomto smere u nás nie len na sociálnych sieťach robia napríklad stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR alebo hoax.sk či cz

V RAZDVA vieme, aké jednoduché je vytvoriť základný web, stránku na sociálnej sieti, kúpiť doménu alebo vystupovať pod anonymnou identitou. Toto konanie môže ľahko zamotať hlavy mnohým ľuďom. Digitálna doba nám dala prakticky do rúk nástroje, pomocou ktorých každý z nás dokáže neobmedzene šíriť svoje názory, resp. neoverené informácie. Prosím, buďme pri využívaní sociálnych sietí a internetu zodpovední. 

PS: Tento článok nevznikol s finančnou podporou Billa Gatesa, Georga Sorosa či tajného spolku iluminátov so sídlom v poľskej krčme. Žiadny z tipov nepochádza ani od kolegyne z práce či bratrancovho najlepšieho kamaráta, ktorý pracuje v nemocnici. Autor článku sa taktiež dištancuje od pristátia ufónov v Roswelli a ortodoxných vegánov. Zároveň podporuje myšlienku plošného čipovania testovania a rozvoja 5G sietí. 

Mgr. Ondrej Džurdženík
Mgr. Ondrej Džurdženík
IdeaMaker/Copywriter
K online marketingu som pričuchol ešte počas môjho štúdia na univerzite. Z teórie prešli veci do praxe, keď som 2 roky pôsobil v agentúre Visibility. Na tomto blogu vám budem nejaký ten piatok dokazovať, ako rád píšem. Bombičkové pero som vymenil za klávesnicu MacBooku, ktorá je denne nažhavená na nové a nové veci. Najviac zo všetkého ma však baví kreatíva. Vymýšľať divotvorné veci, ktoré ľudí dokážu strhnúť v dnešnej presýtenej dobe. To je pre mňa skvelou výzvou. Zároveň sa chcem neustále posúvať a zlepšovať.